O Harabinovi

 

Harabin ako sudca Najvyššieho súdu

Harabin na čele Najvyššieho súdu SR

Predsedom Najvyššieho súdu sa stal v roku 1998 na sklonku Mečiarovej vlády, keď z postu pre zdravotné problémy odstúpil Milan Karabín. Bol zvolený napriek skutočnosti, že Rada sudcov Slovenskej republiky, ako aj Sudcovská rada Najvyššieho súdu vyjadrili s jeho kandidatúrou nesúhlas. Podľa bývalého viceprezidenta Združenia sudcov Slovenska (ZSS) Antona Jačeka stratil Harabin dôveru ZSS v roku 1999, keď presadzoval návrhy posilňujúce jeho autokratické rozhodovanie na Najvyššom súde. Harabin bol politickým nominantom HZDS a SNS a z toho vyplývajú pochybnosti o jeho politickej nezávislosti a nestrannosti, konštatoval. (A. Jaček pre Hospodárske noviny v roku 2000.)

Odvolávanie Harabina a jeho sťažnosť do Štrasburgu

V roku 2000 chcela vláda odvolať Štefana Harabina z funkcie predsedu na návrh ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Harabina podržali hlasy SDĽ, časti SOP a vtedajšej opozície. Práve pre odvolávanie podal žalobu proti Slovensku na Európsky súd pre ľudské práva s tým, že okrem iného bolo porušené jeho právo na slobodu prejavu a bol diskriminovaný. V roku 2004 súd celú žiadosť vyhlásil za neprijateľnú.

Udelenie megaodmien

Ako predseda Najvyššieho súdu udelil Štefan Harabin v rokoch 2001 a 2002 niektorým sudcom odmeny, ktoré niekoľkonásobne prevyšovali sumy v ostatných rokoch. Podľa Kataríny Staroňovej z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Štefan Harabin jednoducho zneužil vzniknuté vákuum, kedy parlament stratil kompetenciu schvaľovať odmeny Najvyššiemu súdu. V tomto období sa prenášali kompetencie na Súdnu radu. Tá vtedy ešte nebola funkčná, preto mal možnosť udeľovať odmeny vo vlastných rukách. V roku 2003 policajný vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Odmeny udelené sudcom Najvyššieho súdu v roku 2002:

(20.12.2002, Pravda)

Voľba predsedu Najvyššieho súdu v roku 2003

Funkčné obdobie Štefana Harabina na poste predsedu Najvyššieho súdu skončilo vo februári 2003. Odvtedy bola jeho stolička prázdna. Hoci v decembri 2002 zvolila Súdna rada opätovne v tajnom hlasovaní Štefana Harabina, jeho protikandidát podal sťažnosť. Harabin síce získal minimálny počet potrebných hlasov, ale ako člen Súdnej rady mal možnosť podporiť sám seba. Ústavný súd vyhovel námietke protikandidáta a konala sa opätovná voľba. V októbri 2003 prezident vymenoval za predsedu Najvyššieho súdu Milana Karabína.

Na začiatok

 

Harabin ako minister spravodlivosti

4. júla 2006 - vymenovanie Štefana Harabina za ministra spravodlivosti.

3. október 2006 - Harabin odvolal troch predsedov krajských súdov a štyroch predsedov okresných súdov. Viacerí z nich dnes čelia disciplinárnym konaniam. Napríklad Darina Kuchtová, Milan Ružička, Ľudovít Bradáč, Róbert Urban.

19. október 2006 – Štefan Harabin sa stáva kandidátom na ústavného sudcu. Navrhol ho Vladimír Mečiar, ale minister v parlamente prvýkrát nezískal dostatočnú podporu. V opakovanej voľbe, ktorá sa konala pre nedostatok kandidátov, získal 82 hlasov. Tie ho posunuli medzi 13 sudcov, ktorí sa uchádzali o miesto na Ústavnom súde. Vo februári 2007 ho prezident na túto funkciu nevybral.

február 2007 – Rodina Harabinovcov využíva služobné vozidlá ministerstva spravodlivosti.

Vládna limuzína vozila do práce nielen ministra spravodlivosti, ale aj jeho ženu. Okrem toho Harabinov syn využíval služobný Volkswagen. Minister sa obraňoval, že jeho rodina využíva vozidlá len v jeho prítomnosti.

Novinári z týždenníka Plus 7 dní ale pristihli vyvážajúcich sa členov rodiny v čase, keď minister bol na zahraničnej ceste. Poslanec Daniel Lipšic preto podal námietku na Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Harabin unikol pokute.

(Koalícia má vo výbore prevahu členov.)

O pár týždňov neskôr opäť novinári pristihli pani Harabinovú, ako nastupuje do služobnej limuzíny, dokonca niekoľkokrát za deň. Minister bol práve na konferencii v Taliansku. Opätovný podnet na výbor od Pavla Minárika mal rovnaký záver.

Prevádzku automobilov kompletne hradí ministerstvo. Podľa zákona má člen vlády právo bezplatne využívať motorové vozidlo, o členoch jeho rodiny v ňom zmienka nie je.

1. apríla 2007 – zanikla funkcia viacerým predsedom krajských a okresných súdov. Na funkciu predsedu Okresného súdu v Michalovciach bol vymenovaný kontroverzný sudca Jozef Soročina.

3. júl 2008 – ústavnoprávny výbor riešil prípad exekútora Jána Ondáša, ktorého vymenoval do funkcie minister Štefan Harabin.

Skupina poslancov namietala vymenovanie Ondáša za súdneho exekútora, pretože nespĺňa zákonom stanovené vzdelanostné predpoklady. Presnejšie nemá ukončenú právnickú fakultu vysokej školy na Slovensku. Ondáš síce vyštudoval odbor právo na Vysokej škole Zboru národnej bezpečnosti, ale na fakulte Štb.

Výbor schválil vykonanie poslaneckého prieskumu. S jeho výsledkami sa zaoberal až 29. októbra, ale k ničomu podstatnému nedospel. Samotný zákon o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti sa menil niekoľkokrát. V roku 2002 priniesol povinnosť mať vzdelanie na právnickej fakulte.

júl 2008 – médiá prinášajú správy o telefonáte medzi Štefanom Harabinom a Bakim Sadikim.

4. september 2008 – schôdza Národnej rady, minister Harabin bol pristihnutý pri klamstve.

20. máj 2009 – zrušenie Špeciálneho súdu.

Už od svojho nástupu v roku 2006 sa Štefan Harabin pokúšal zrušiť Špeciálny súd. Ten rozhodoval v závažných trestných činoch ako prijímanie úplatkov, zločiny mafiánskych skupín.

Návrh na neústavnosť Špeciálneho súdu podala 11. februára skupina poslancov na čele s Vladimírom Mečiarom. Ústavný súd v pomere 7:6 ich podporil, pretože „narúša deľbu práce medzi výkonnou a súdnou mocou v prospech výkonnej“.

Medzi kauzy, v ktorých Špeciálny súd rozhodol, patrí odsúdenie bývalého starostu bratislavskej Rače Pavla Bielika alebo futbalového funkcionára Vladimíra Wänkeho za korupciu. Takisto poslal na doživotie kyselinárov či údajného bossa zločineckého gangu Branislava Adamča.

Na začiatok

 

Výroky Štefana Harabina

O Špeciálnom súde

„Mussolini a Hitler zriadili špeciálny súd. Viete, prečo? V Nemecku bolo šestnásťtisíc sudcov a Hitler vo svojich myšlienkach povedal, že: "Musíme zriadiť špeciálny súd, pretože šestnásť sudcov ľahšie ovplyvníme ako šestnásťtisíc.“

17.2.2008, O 5 minút 12

„Pri zriadení Špeciálneho súdu povedali o všetkých ostatných súdoch, že ho zriaďujú preto, lebo ostatní sudcovia sú korupční. To sú také dôsledky. A čuduj sa svete, šesťnásobne vyšší plat, teda príplatok k základu je najvyššia forma štátnej korupcie, čiže oni boli korumpovaní, aj sú korumpovaní.“

Záznam zo stretnutia ministra so sudcami 23.3.2009 v BB

O vstupe do komunistickej strany

"Asi v roku 1985. Logicky, že dobrovoľne, lebo som svojprávny človek. Keby som nechcel, nikto by ma nedonútil. V tom čase bolo deväťdesiatosem percent ľudí z justície v komunistickej strane. Aj u nás sme mali sudkyňu, ktorá chodila do kostola a nikto jej nič nerobil. Predseda jej vyčítal, že chodí do kostola, na schôdzi som ju bránil s tým, že má dobré výsledky."

14.4.2003, SME, Rozhovor so Štefanom Harabinom

O Danielovi Lipšicovi

„Pôjdeš do basy, ty hajzel.“

„...pán Lipšic sa opäť vráti na ministerstvo, ale v modrej košeli a bude ho spolu s ostatnými odsúdenými riadiť, ale s vysávačom a handrou ...“

4.9.2008, Schôdza NR SR

„Pripomínate mi správanie niektorých nacistov, ktorí mali židovských predkov a dokázali sa podieľať na vraždení nevinných detí, žien, starcov v koncentračných táboroch, len aby dokázali vernosť fašizmu.“

4.9.2008, Schôdza NR SR

„Aký je rozdiel medzi Goebbelsom a Lipšicom?“

4.9.2008, Schôdza NR SR

O reforme súdnictva

„Tu nešlo o reformu, ale o totálnu deformu. V rámci ktorej aby sa zoslabilo vedenie súdu, aby nastúpili na súd chaos, benevolencia, liberalizmus, a nie plnenie si povinností. Dostali sme sa do tohto stavu, a títo ľudia teraz kričia, aká je nedôveryhodnosť sudcovského zboru. Tí reformisti, ktorí nás všetkých do toho dostali.“

Záznam zo stretnutia ministra so sudcami 23.3.2009 v BB

O disciplinárne stíhaných sudcoch

„Radi diskutujú po politických kaviarňach a na politickú objednávku politikov a opätovne tu ide o obdobie, kedy sú tu pokusy jednotlivcov, zatiaľ ich mám zrátaných možno päťšesť, uvidíme, či ide o jednotlivcov aspoň v počte desať, ktorí chcú vtiahnuť politiku do justície alebo chcú vtiahnuť sudcov do politiky. A to len a len preto, že majú chuť po vládnutí a nechce sa im súdiť. Len a len preto.“

„Kde bol pán Bradáč? Kde bola pani Dubovcová? Kde bol pán Babjak alebo pani Babjaková? Ktorí chodia do televízie a hovoria, že majú strach. Aký majú strach, oni majú taký strach, že oni nemôžu chodiť po ulici, oni majú strach rozhodovať. Kde boli títo ľudia? Vtedy nešli do televízie diskutovať. Že majú strach z toho, že nie sú autority, že nie sú prirodzené autority menované do funkcií predsedov súdov.“

„Mali sme tu hŕstku asi dvadsiatich sudcov, ktorí politicky pritakávali týmto takzvaným politickým čistkám a reformám. A títo sa budú ozývať, lebo nemajú moc a majú strach. Z čoho majú strach?“

„My môžeme tolerovať sudcov, ktorí chodili a robili čistky v ministerských skupinách? Chodili a robili kontroly po súdoch. Vyžadujem ja také niečo? Nominoval som vás ja do politickej skupiny Edelweiss, ktorá chodila po celom Slovensku a kontrolovala? Sudca má byť prisluhovačom politickej moci? To by som nikdy neurobil, ale naši kolegovia to robili“

Záznam zo stretnutia ministra so sudcami 23.3.2009 v BB

Na začiatok

 

Klamstvá Štefana Harabina

O vete „Pôjdeš do basy, ty hajzel“

„Vážený pán predsedajúci, ja skutočne neviem, čo mám povedať. Pozrite, schôdza sa uberá tým spôsobom, že jasne vychádza najavo, aké podvrhy a falzifikáty pán Lipšic tu prezentuje. No, tak chce prerušiť priebeh tejto schôdze a zase si vymýšľa. Veď to je ako, veď to je len marketingový ťah.“

4.9.2008, Schôdza NR SR

„Veď som, pán poslanec, jednoznačne reagoval, že je to jeho marketingový ťah...“

4.9.2008, Schôdza NR SR

„Pán podpredseda Národnej rady, pán poslanec, ja som vám jasne povedal, že je to výmysel a je to marketingový ťah.“

4.9.2008, Schôdza NR SR

O elektronickej podateľni na Najvyššom súde

„Ja som elektronizoval prvý Najvyšší súd pani kolegyňa. Prvý. Prvý.“

8.6.2008, O 5 minút 12

O telefonáte s Bakim Sadikim

„Generálny prokurátor mi oznámil, že nič také, čo ste podsunuli printovým a elektronickým médiám, sa v žiadnom trestnom spise, ani v dohľadovom, nikde nikdy nenachádzalo, ani nenachádza. Tento váš, tento list je prístupný každému poslancovi. Opakujem, generálny prokurátor povedal, že nič neexistuje.“

4.9.2008, Schôdza NR SR

Na začiatok

 

Štvavá kampaň proti sudcom

Od nástupu Štefana Harabina do funkcie ministra čelia niektorí sudcovia štvavej kampani. Najskôr prišlo odvolanie z postov predsedov okresných a krajských súdov, potom u niektorých nasledovali disciplinárne konania. Často sú obviňovaní za formálne chyby, ktoré sú u iných sudcoch prehliadané.

Alexander Mojš

Priebeh konania:

Návrh na disciplinárne konanie konkurzného sudcu podal 14. mája 2007 predseda banskobystrického súdu Ján Bobor (vystriedal v októbri 2006 Ľudovíta Bradáča). Hoci o previnení by sa malo spravidla rozhodnúť do troch mesiacov, Mojš sa disciplinárneho súdu v roku 2007 nedočkal. Upozornil na to i Sudcovskú radu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Výsledok disciplinárneho konania si vypočul až 9. októbra 2008. Senát mu v jednom skutku zastavil stíhanie a  v druhom ho oslobodil. Po odvolaní navrhovateľa bolo 20. apríla 2009 pojednávanie, kde odvolací senát vrátil vec na ďalšie prešetrenie. Konkurzný sudca tak približne dva roky nemôže vykonávať svoju prácu.

Obvinenia:

Jedno z obvinení, pre ktoré sa vedie disciplinárne konanie, sa týka vymenovania Olívie Naništovej za osobitnú správkyňu v konkurze. Tá v tom čase údajne nebola  zapísaná v zozname správcov. Podľa jej výpovede dôvodom bolo, že sa sťahovala a Mojšovi to neoznámila. Ten sa však odvolával na to, že v zošite, ktorý na súde evidoval zoznamy správcov, jej meno bolo.  „V zozname, ktorý súdu predložil navrhovateľ konania ako dôkaz, nechýbala iba správkyňa, ktorú vymenoval sudca Mojš, ale aj správcovia, ktorých vymenovali iní sudcovia,“ povedal v rozhovore Peter Kunder. Sudcu navrhli potrestať i za to, že Naništová vložila prostriedky patriace do konkurznej podstaty na terminovaný účet v Banke Slovakia. Keďže zmluvu predčasne ukončila, musela byť banke zaplatená pokuta. Vznikla tak nová pohľadávka. Podľa predsedu odvolacieho senátu Pavla Polku by preto prichádzalo do úvahy i trestné konanie.

Druhé obvinenie sa týka konkurzu poľnohospodárskeho družstva v Kalinove. „I keď konkurzný sudca má právomoc súhlasiť s predajom majetku pod cenu, nestávalo sa to u doktora Mojša," povedal ďalej Kunder. I v tomto prípade sa družstvo speňažilo výhodnejšie, ale kupujúci údajne nesplnil formálne požiadavky. Podľa navrhovateľa predaj majetku bol protizákonný, senát prvého stupňa to však za disciplinárne konanie nepovažoval a Mojša oslobodil. Odvolací senát žiada ďalšie preskúmanie.

Členovia odvolacieho senátu:

Anna Benešová

Návrh na disciplinárne konanie podala predsedníčka Krajského súdu v Bratislave Gabriela Šimonová (v roku 2007 nahradila Darinu Kuchtovú) na podnet Tibora Ličku. Ten sa ako účastník konania pod vedením senátu sudkyne Benešovej  sťažoval na jej arogantný prístup a zákaz vyhotoviť zvukovú nahrávku. Hoci zaznamenávať zvuk zakázali i ďalší sudcovia, k ich disciplinárnemu stíhaniu nedošlo. Okrem toho minister spravodlivosti Štefan Harabin pozastavil 17. júla 2008 sudkyni výkon, a tak Benešová nerozhodovala v následných sporoch ministra s médiami.

Keďže sudkyňa nepovažovala dôvody pozastavenia výkonu za akceptovateľné, obrátila sa v septembri na Súdnu radu. "Účastník veľmi zle vystupoval v pojednávacej sieni, nebolo možné prísť k pojednávaniu veci. Nechcel si sadnúť, vypovedal o svojom návrhu takmer dve hodiny," povedala Benešová podľa zápisnice zo zasadnutia. Takisto mala pochybnosti o psychickom stave Lička. Súdna rada ale návrh o zrušení pozastavenej činnosti neschválila.

Konanie z mája bolo po výsluchu svedkov odročené na 8. júl. Podľa nich Benešová nevystupovala arogantne. Svedkovia takisto popreli, že by sudkyňa dala vyslovene zákaz na nahrávanie. Podľa Juraja Mateja Ličko požiadal o nahrávanie, ale Benešová mu to vtedy neumožnila, pretože zisťovala prítomnosť účastníkov. „Po protokolácii už nebola reč o nahrávaní. Ličkovi nebol daný zákaz, že nemôže nahrávať. Ja ako člen odvolacieho senátu som nemal dojem, že by mu sudkyňa zakázala nahrávať súdne pojednávanie,“ povedal pre agentúru SITA ďalší svedok Martin Murgaš.

Milan Ružička

Podnet na disciplinárne konanie voči sudcovi Milanovi Ružičkovi podal predseda banskobystrického súdu Ján Bobor. Dôvodom sú údajné prieťahy v konaní. Ružička vraj dlhé roky nerozhodol vo veci exekučného podania. Podľa spisu ale také podanie nebolo na súd vôbec predložené. „Ďalšie dokazovanie nepreukáže nič nové, skutok sa jednoducho nestal,“ skonštatovala Ružičkova advokátka po tom, čo pojednávanie bolo odročené na neurčito pre neúčasť navrhovateľa Jána Bobra.

Milan Ružička patril medzi siedmych sudcov, ktorých Štefan Harabin v roku 2006 odvolal z funkcie. Hoci na okresnom súde vo Veľkom Krtíši vykonali previerku za obdobie 2003-2006, nič sa nezistilo. „Vo vzťahu k doktorovi Ružičkovi sa nezistilo absolútne žiadne pochybenie a zrazu na začiatku roku 2009 prišiel taký návrh. Nikto netuší, na aký podnet,“ skonštatovala advokátka. Disciplinárne stíhaný sudca má od marca tohto roku pozastavenú činnosť. Ako pripomenul, od roku 1999 do 2006 neboli na jeho súde zaznamenané žiadne námietky. Ružička ako predseda súdu podal viaceré disciplinárne podnety na svojho podriadeného sudcu Cimermana blízkeho Harabinovi.

Róbert Urban

Návrh na disciplinárne konanie voči Róbertovi Urbanovi predložil predseda Krajského súdu v Žiline Juraj Krupa. Podľa neho Urban vyhotovil fiktívnu zápisnicu o hlasovaní senátu. Dvaja členovia z troch v deň hlasovania neboli v práci a zápisnicu nepodpísal ani predseda, ani členky senátu.

Podľa Krupu sudca nezabezpečil v ďalšej veci doručenie rozhodnutia Najvyššiemu súdu. Takisto mu v návrhu na začatie disciplinárneho konania vyčíta prieťahy v konaní.

Róbert Urban, ktorého minister Harabin v roku 2006 odvolal z funkcie predsedu Krajského súdu v Žiline, považuje obvinenie za nepravdivé a vykonštruované. Urban v roku 2001 podpísal petíciu za odvolanie Harabina z postu predsedu Najvyššieho súdu.

Peter Sojka

Podnet na disciplinárne stíhanie podal predseda Okresného súdu v Michalovciach Jozef Soročina. Peter Sojka odsúdil pašerákov cigariet, ktorých zastupoval advokát Juraj Kus, osobný obhajca Soročinu. Proti rozsudku sa Kus odvolal s tým, že Sojka ako bývalý prokurátor by nemal súdiť na trestnom úseku. Krátko na to ho Soročina preradil. Proti tomu podal Sojka námietku.

V júli 2008 sa začalo proti nemu disciplinárne konanie a minister Harabin mu pozastavil výkon funkcie sudcu. Argumentoval tým, že Sojka je podozrivý, že text odvolania poskytol iným prokurátorom, sudcom a Lipšicovi. Napriek tomu, že sa sudca odvolal na Súdnej rade, tá sa postavila na stranu ministra.

Ľudovít Bradáč

Ľudovít Bradáč patrí medzi skupinu sudcov, ktorých krátko po svojom vymenovaní Štefan Harabin odvolal. Bývalý predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici sa podieľal na založení organizácie Združenie sudcov Slovenska a patril medzi kritikov súčasného ministra.

Dôvodom jeho disciplinárneho konania sú súdne prieťahy. Pre časopis .týždeň priznal, že si uvedomuje, že má problémy s dochvíľnosťou a dodržiavaním termínov. Prieťahy v konaní však nie sú v slovenskom súdnictve nič neobvyklé, avšak iným sa disciplinárne stíhania vyhýbajú.

Darina Kuchtová

Bývalá predsedníčka Krajského súdu v Bratislave je disciplinárne stíhaná pre porušenie statusového zákona. V ňom sa píše, že sudca by sa aj v občianskom živote nemal správať protizákonne alebo nemravne. Prehrešiť sa voči zákonu mala počas výpovede na pojednávaní novinárok z časopisu Moment, kde ako svedok hovorila o kontrole na žilinskom súde.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin podal žiadosť na disciplinárne stíhanie na podnet Karola Polku. Ten predsedal žilinskému súdu v čase kontroly, ktorá odhalila viaceré pochybenia z jeho strany. Podľa ministra však Kuchtová vo výpovedi ublížila na cti sťažovateľovi. To potvrdil aj disciplinárny súd. Kuchtová sa odvolala, pretože ako svedok pod prísahou hovorila pravdu.

Jana Dubovcová

Jeden z najväčších kritikov ministra spravodlivosti je banskobystrická sudkyňa Jana Dubovcová. V roku 2002 získala medzinárodnú cenu za boj proti korupcii, Transparency International Integrity Awards. Dubovcová zatiaľ nie je disciplinárne stíhaná. Sudkyňa verejne vyzvala ministra Štefana Harabina, aby zo svojej funkcie odstúpil. Stalo sa tak po parlamentnej schôdzi, kde minister verejne klamal a mal antisemitské narážky.

V novembri sa Dubovcovou zaoberala Súdna rada, kam dal podnet predseda senátu banskobystrického súdu Peter Chovanko. Rada sa jednomyseľne zhodla, že publikované príspevky sú osobné názory sudkyne. Nimi vraj spochybňuje svoju nestrannosť.

Na začiatok

 

Kto je Baki Sadiki?

Baki Sadiki je kosovský Albánec, údajná hlava drogovej mafie. V roku 1996 ho odsúdili za nelegálne ozbrojovanie a colný delikt. Na Slovensku bol nežiaducou osobou a pôvodne mal byť vyhostený. Vtedajší minister vnútra Ľudovít Hudek (HZDS) dal zákon zmierniť a rozhodnutie zrušil. V roku 2002 mu bolo dokonca udelené slovenské občianstvo.

Okrem toho bol Baki Sadiki stíhaný z obchodovania s drogami. Podľa prokuratúry mal stáť na vrchole pyramídy organizovanej skupiny. Správa Interpolu radí Sadikiho medzi členov Balkánskej cesty, ktorú sa podarilo odhaliť pri vyšetrovaní obchodu s heroínom.

„Na jeho pokyn potom asi v dvanástich prípadoch z Turecka v osobných motorových vozidlách doviezol heroín v množstve asi 20kg...,“ uvádza sa v obžalobe na Bakiho Sadikiho, ktorá popisuje výpoveď svedka Andrzeja Gzika. Fadil Alili odmietol vypovedať proti nemu zo strachu o seba a rodinu.

Trestné stíhanie pre tento delikt bolo zastavené v roku 2008. Podľa Generálnej prokuratúry dôvodom bola smrť oboch svedkov, ktorých Najvyšší súd prikázal ešte raz vypočuť.

Počas rozhodovania Najvyššieho súdu v jeho prípade sa dal Štefan Harabin vylúčiť, pretože sa v mladosti poznal so Sadikiho ženou.

Telefonát Harabina a Sadikiho

Autenticitu telefonátu potvrdila Generálna prokuratúra v júli 2008. „Generálna prokuratúra SR mala pripravený s dátumom 27. novembra 1995 koncept návrhu, ktorý nebol nikde odoslaný, na vylúčenie sudcu Harabina pre prípad, že by bol členom NS SR, ktorý vo veci rozhodoval.“ Prílohou návrhu bola aj fotokópia odposluchu, ktorý sa odohral 12 dní pred zatknutím Bakiho Sadikiho.

Sadiki: Štefan Harabin?
Harabin: Áno.
Sadiki: Som ťa nespoznal vôbec po hlase, vieš.
Harabin: No tak telefón trošku mení hlas. Čo máš nového?
Sadiki : Nič, len tak volám, že jak sa máš.
Harabin: Skadiaľ voláš? Z domu?
Sadiki: Hej, zo Smokovca.
Harabin: No dobre ste došli?
Sadiki: Hej, dobre, v poriadku.
Harabin: No ta chvalabohu.
Sadiki: Ty doma jak? Syn, dobre, drží sa?
Harabin: Dobre, hej.
Sadiki: Do koľkej robíš dneska?
Harabin: Robím tak do tej štvrtej asi.
Sadiki: Kedy prídete? Nevieš?
Harabin: No počúvaj, tak to vyzerá, že teraz by sme asi neprišli toho prvého, lebo sú voľby. Zhodou okolností bol tu v stredu aj predseda súdu z Popradu, ten môj kamarát, som ti hovoril, no a sme zrušili ten futbal, že to nebude toho tridsiateho prvého, ale prvého, lebo sú voľby, no a na okresnom súde je pohotovosť z toho titulu, lebo môžu ľudia namietať, voličské zoznamy atď. a súd musí konať aj v sobotu a v nedeľu, vieš. Čiže nemôžeme ísť, takže asi na budúci týždeň, o týždeň neskôr. Ale ja, neviem aj tak, či ja neprídem ešte ten týždeň aj tak.
Sadiki: Tak príď, bol by som rád.
Harabin: Ja mám svoje veci tam ešte vybavovať.
Sadiki: Príď, ja som doma, ty kedykoľvek môžeš prísť.

...

Sadiki: Dobre, keby si prišiel, tak mi zavolaj prosím ťa, hej?
Harabin: To číslo mám, toto platí.
Sadiki: Máš číslo, rozumieš, keď prídeš do Popradu alebo skôr, zavolaj a prídem po teba na stanicu, rozumieš. Takže sme sa dohodli. Milan nie je tam dakde?
Harabin: Nie je tam, ale môžem sa ísť pozrieť.
Sadiki: Ja mu volám a nikto neberie.
Harabin: Neberie? A mám mu nechať nejaký odkaz?
Sadiki: Nič, len že ho pozdravujem.
Harabin: Môže byť, že z obeda neprišiel, lebo to akurát taký čas na obed je, 2 hodiny, vieš ja som akurát na obed nešiel, lebo študujem spisy, takže som tu a možno on išiel na obed, ale môže byť, že zobral aj dovolenku, lebo včera bolo voľno, štátny sviatok, takže ani dneska nešiel do roboty.
Sadiki: Dobre, v priadku, ja som len chcel vedieť, že kedy prídete, no keď prídeš, tak mi zavolaj, hej.
Harabin: Dobre.
Sadiki: Dobre, ale pozdrav Milana, hej.
Harabin: Hej. Ahoj.

Na začiatok